A3Zjednodušenie podnikania
Skrátenie lehoty na uznávanie kvalifikácie osôb z krajín EÚ
Aby úrady posúdili odbornosť pri vydávaní koncesie za 30 dní namiesto 5 mesiacov
Návrh:
Navrhujeme skrátiť lehotu o uznávaní odbornej kvalifikácie z členských štátov EÚ na 30 dní, tak, ako je tomu pri uznávaní kvalifikácie získanej na Slovensku. Navyše, medzi remeselnými a viazanými živnosťami sa nachádza mnoho takých, pri ktorých by požiadavky kvalifikácie bolo vhodné priamo zrušiť. Podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 455/1991 Zb. (Živnostenský zákon) sa napríklad pri povolaniach ako pekár, kaderník, pedikér, cukrár, mliekar, atď., vyžaduje odborná kvalifikácia, pričom pre osoby z iných krajín EÚ je teda jej overovanie až 4-násobne dlhším časovým procesom v porovnaní s kvalifikáciou získanou SR.
Zdôvodnenie:
Pri registrácii živnosti (alebo zodpovednej osoby) pre živnosti, pri ktorých je vyžadovaná odborná spôsobilosť, sú lehoty pre osoby, ktoré svoju kvalifikáciu získali v inej členskej krajine EÚ, neprimerane dlhé. V porovnaní s 30 dňami na uznanie kvalifikácie na Slovensku ide až o 5 mesiacov. Ministerstvo vnútra má totiž podľa § 66m Živnostenského zákona povinnosť vydať potvrdenie o prijatí žiadosti do jedného mesiaca (takéto potvrdenie by malo byť vydané okamžite). Ďalšie 4 mesiace od doručenia žiadosti je časové obdobie na rozhodnutie o udelení uznania odbornej kvalifikácie. Paradoxne môže nastať situácia, že najlepší výrobca belgických praliniek, najlepší francúzsky kuchár, či najlepší taliansky holič nezískajú kvôli protekcionizmu oprávnenie podnikať v SR, alebo ich byrokratické prekážky a zbytočné lehoty (ako uvedených 30 dní na vydanie potvrdenia o prijatí žiadosti) odradia od podnikania v SR. Pri osobách, ktoré už v minulosti mali oprávnenie na podnikanie v rovnakej alebo obdobnej oblasti v zahraničí, by uznanie tohto oprávnenia malo byť automatické. Podľa § 20 zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti musia desiatky tisíc malých a stredných firiem vypracúvať tzv. Programy vlastnej činnosti povinnej osoby - t. j. de facto vnútropodnikové smernice, upravujúce boj proti legalizácii príjmov súvisiacich napríklad s možným financovaním terorizmu. V § 5 tohto zákona je vymedzený príliš široký okruh firiem a inštitúcií, na ktoré sa takáto povinnosť vzťahuje. Patria medzi ne napríklad všetky firmy, ktoré majú v predmete podnikania uvedenú činnosť ekonomických alebo organizačných poradcov. To zahŕňa tisíce malých firiem, často jednoosobových s.r.o., pri ktorých je možnosť reálne takéto smernice využiť, minimálna. Zároveň do tejto skupiny patria všetky firmy, ktoré čo i len raz vykonajú hotovostnú transakciu prevyšujúcu hodnotu 15 tisíc eur (čiže napríklad stačí, ak firma predá alebo kúpi ojazdené auto formou platby v hotovosti). Hroziace sankcie za porušenie tejto byrokratickej povinnosti vypracovať vnútropodnikovú smernicu sú však neprimerane vysoké. Zákon nestanovuje minimálnu hranicu pokuty, maximálna je však v § 33 stanovená na 165.969 eur, pri opakovanom porušení dokonca až 331.939 eur, pričom podľa § 34 hrozí aj odňatie povolenia na podnikateľskú alebo samostatne zárobkovú činnosť. Navyše, v priebehu posledných rokov sa objavilo viacero príkladov účelových kontrol v desiatkach firiem, kde reálne riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti bolo blízke nule, reálny prínos existencie smernice neexistoval, no kontrola bola zameraná práve a výlučne na jej existenciu.