Širšia definícia zlého úmyslu

Aby boli veritelia lepšie chránení

Tweet

Návrh:

Navrhujeme zaviesť širšiu definíciu zákonnej domnienky zlého úmyslu dlžníka pri podozrivom prevádzaní majetku na tretie osoby na úkor veriteľov. Povinnosť niesť dôkazné bremeno ohľadom úmyslu pri prevádzaní majetku by tak v občianskom súdnom konaní prešla na dlžníka, ktorý by musel dokazovať, že nejednal s úmyslom poškodzovať veriteľa.

Zdôvodnenie:

Práva veriteľov, uplatňujúcich si svoje pohľadávky voči dlžníkovi - podniku - sú najviac ohrozené tunelovaním dlžníkovho majetku - špekulatívnym predajom aktív z majetku dlžníka, s cieľom dlžníka vyniesť cenné aktíva mimo majetku podniku tak, aby sa pritom ochránil jeho majetok a zároveň poškodili práva veriteľa. Veriteľ je často bezmocný, pretože na preukázanie takéhoto konania potrebuje mať často nedostupné informácie a dôkazy, ktorých zabezpečenie je veľmi nákladné, pri sofistikovanom postupe až takmer nemožné. Potrebné je preto prijať jednoznačnejšiu a zrozumiteľnejšiu právnu úpravu odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré boli urobené v posledných 3 rokoch a zmenšili majetok dlžníka tak, že veriteľ nemôže byť uspokojený v takej výške, v akej by za iných okolností bol. Odporovať právnym úkonom možno aj voči osobám, ktoré mali z týchto úkonov prospech (teda nielen voči veriteľovi), v Občianskom zákonníku (§ 42a a 42b) podľa vzoru úpravy v zákone o konkurze (§ 57 a nasledujúce).